VEDOMÝ VZŤAH – Sila zdieľania

Vždy hovorím, že môj vzťah v žiadnom prípade nie je štandardný. Je v prvom rade neopakovateľný. Preto neradím, ale zdieľam svoje poznanie a skúsenosti, ktoré mi vzťah prináša.

Komunikácia v partnerstve je mimoriadne dôležitá a zároveň jeden z najcitlivejších prejavov vôbec. Ešte k nej patrí intimita. Je to večne tenký ľad, o ktorom nikdy nevieme či sa preborí.

Zdieľanie je niečo špeciálne, čo má svoje pravidlá a zákonitosti. Ženy, ktoré navštevujú ženské kruhy vedia, o čom píšem, pretože na kruhoch je zdieľanie od začiatku učené. No v partnerstve to nefunguje celkom tak, ako pri ženskom zdieľaní. Jednoduché vysvetlenie.

V partnerstve sa stretáva žena s mužom a to má celkom inú dynamiku.

Čo je vlastne vedomé zdieľanie?

V prvom rade sa vytvorí bezpečný priestor. Pri partneroch to znamená, že obaja vedome vstupujú do procesu a nechajú všetky ostatné činnosti.

Môžete si zapáliť sviečku, alebo naliať pohár vína, alebo čokoľvek, čo viete že vás uvoľní.

Ten kto rozpráva, má právo rozprávať čokoľvek a akokoľvek ako to cíti. Počúvajúci partner nezasahuje a necháva toho druhého rozprávať dovtedy, dokým neskončí on.

Potom sa role vymenia. Toľko  k definícii.

Aká je však prax ?

S mojim mužom zdieľame od začiatku nášho vzťahu. Prešli sme rôznymi fázami, reakciami, ktoré sa časom menia. Tak napríklad ja som typický emočný typ. Spracúvam emócie, keď o nich hovorím rýchlejšie, ako keď sa s nimi pasujem sama. Môj partner na takéto „výlevy“ nebol vôbec zvyknutý, ale ochotne stál a držal, aj keď mu to prinieslo rôzne stavy. Po čase sme zistili, že sa v zdieľaní zasekávame. Že stále točíme o tom istom a niekde sme sa zasekli v minulosti. Tiež fáza.

Ďalšou fázou bolo, keď sme zistili, že nezdieľame, ale sa vzájomne obviňujeme, alebo na seba ukazujeme prstom. Tiež fáza. Stále sme hľadali spôsob, ako vyjadriť svoju nespokojnosť, alebo obavy bez toho, aby sme v tom boli ponorení aj niekoľko dní a aj tak sa cítili nepochopení. Zrkadlili sme sa vzájomne a vzájomne nás to aj rozčuľovalo. Môj muž neustále na mňa vysielal: Uviď ma. A ja zas : Pochop ma, počuj ma. Obaja vieme, že lásku, ktorú k sebe cítime musíme vedieť aj pretlmočiť. Hlavne v kritických fázach.   

Takže ja som sa prvý rok uvoľňovala do toho, aby som slobodne zdieľala čo mi len prišlo a môj muž sa to učil ustáť a zväčša na to reagoval. 

Keď som sa rozprávala s jednou múdrou ženou, tá mi povedala, že toto je len jedna fáza , ktorou sme prešli ale potom je ešte jedna a tá je ešte ťažšia.

Pripraviť sa na otvorené zdieľanie aj od partnera bez toho, aby som ho súdila, hnevala sa, proste ho vedela prijať v plnej podstate tak, ako si želám, aby prijal on mňa.

A tak sa aj stalo. Muži sa totiž otvárajú ťažšie a dlhšie im to trvá. Tiež potrebujú cítiť dôveru, že sú prijatí.

Požiadal ma, aby som vždy keď cítim potrebu zdieľať mu to dopredu povedala, že zdieľam. On si prepne nejaký gombík v hlave a zrazu nemá potrebu veci riešiť, ale sa sústredí na počúvanie. Ja som to nechápala, ale som to pre neho urobila. Veľmi dôležité, aby sa obaja cítili v bezpečí a pripravení.

No stále to nejakým spôsobom nestačilo. Zistili sme, že často prechádzame ( hlavne ja ) z dialógu do zdieľania a opačne a jemu to prinieslo zmätok. Pre nás ženy je to prirodzené, čo však pre mužov až tak nie.

A tak sme pristúpili k ďalšiemu kroku. Vymedzili sme zdieľaniu špeciálny čas. Vybrali sme si zdieľací kameň, ktorý keď niekto drží, má priestor. Dovtedy si ho vymieňame, kým nemáme všetko vypovedané. A potom sa odloží. Krásne. Pochopil to už aj náš 6-ročný syn Boris, ktorý sa raz k nám pridal a pýtal sa a zdieľal rôzne veci, ktoré ho zaujímajú a inak by sa to nespýtal. Zázračné!

Aj deti v tom vyjadrení cítia slobodu a rodičia sa dozvedia od nich oveľa viac. Ako sa cítia, čo im chýba, čo ich hnevá.

No keď môj muž začal zdieľať svoj vnútorný svet, dvíhala sa vo mne vlna rôznych pocitov od odporu, cez nesúhlas až po myšlienku, že ako si to môže myslieť. Učím sa ho prijímať aj s tým. Ten chrobák v hlave, ktorý nás neustále núti na veci reagovať je veľmi silný. A zároveň kameň to drží. Drží nás od neustáleho vstupovania do zdieľania druhého, posudzovania, alebo zaseknutia na nejakej vete.

Pretože aj partner časom zistil, že keď veci hlavne pocity a emócie zdieľa, veľmi sa mu uľaví a už nepociťuje také tlaky a hnev.

Výsledok? S kameňom sme intenzívne zdieľali celý týždeň nakopené veci, nespracované pocity, dohady, očakávania. A zrazu nastalo ticho. To krásne ticho myslím. Bez drám, bez nepochopenia a nevypočutia. Zrazu sme sa uvideli v láske v svojej zraniteľnosti a je to tak v poriadku.

Moje poznanie

• Viac hovoriť o tom, ako sa cítim namiesto toho, čo môj partner urobil zle
• Neobviňovať sa z toho, že znova a znova mám potrebu zdieľať , ako keby to bola bezodná studňa. Nie je. Raz sa tá para vypustí, hlavne v začiatkoch je toho veľa
• Nesnažiť sa vypustiť tú paru všetku naraz. Vyberte si tú najintenzívnejšiu tému, ktorú pociťujete
• Prijať to, že aj muži cítia a nemusí sa nám to čo cítia vždy páčiť
• Prijímať muža bez posudzovania a povzbudzovať ho k pravdivosti. Sú to len momentálne emócie, ktoré po odoznení hneď transformujú do inej formy
• Neobviňovať
• Neútočiť
• Nechať veci plynúť a doznieť
• Nemať potrebu sa k všetkému vyjadrovať
• Dôverovať procesu
• Nevzdávať sa
• Poskytujte taký priestor, aký samé chcete mať

A tak, ak chceme tvoriť vedomý vzťah v pravde a pravdivosti, zdieľanie je jedna z podstatných činností, ktoré potrebujú svoj priestor. Dá sa to naučiť, dá sa to aplikovať, aj keď možno váš partner dnes ešte o tom nevie. Ženy sú tie, ktoré otvárajú srdcia mužov. Mnoho sa od seba učíme, máme možnosť uvidieť svoje ego a pracovať s ním a zároveň bezpodmienečne partnera prijímať.

A to ovplyvňuje aj vzájomnú intimitu. Ale o tom nabudúce.